Vyhledat
  • Miro

VÝVOJ PLATIDIEL NA SLOVENSKU

Ako to bolo s vývojom platidiel na Slovensku? Pokúsime sa vám to priblížiť v tomto článku.


VÝMENNÝ OBCHOD NA SLOVENSKU


Keď si človek uvedomil, že svoje vlastné produkty a výrobky môže vymieňať za niečo iné, čo vo svojom živote využije, zároveň tým začal obchod a prvé platidlá v podobe týchto tovarov. Každý tovar a výrobok mal inú hodnotu, v súvislosti od úsilia a času na jeho výrobu. Svojou prácou teda rodiny, rody, či kmene uspokojovali svoje potreby.


Neskôr sa začal používať pri výmene jediný druh tovaru a odhaduje sa, že už v mladšej dobe kamennej to na Slovensku bol obsidián, pretože ho tu bol dostatok. Tým sa výmenný obchod zrýchlil a zjednodušil. Sú však aj správy o používaní plátna ako platidlo. V zápise arabského kupca Ibrahima ibn Jakuba z roku 965 sa uvádza, že Slovania platili šatkami z tenkej tkaniny. Tak sa vymieňal tovar a kupovala sa za ne pšenica, kone, otroci, drahé kovy. Takže na Slovensku boli prvými výrobcami peňazí tkáči. Neskôr sa začalo platiť kovmi, pretože aj v malom množstve mali veľkú hodnotu, boli rovnorodé a ľahko deliteľné.

PRVÉ MINCE


Prví, ktorí na našom území razili mince, boli Kelti a označovali ich veľkými iniciálami. Tak vznikal prvý peňažný systém a základy mincovníctva na Slovensku a to na území Šariša alebo Spiša v prvom a druhom storočí nášho letopočtu.

OBDOBIE SŤAHOVANIA NÁRODOV


Sťahovanie národov v 4. až 5. storočí prinieslo na naše územie platidlá - zlaté rímske solidy, ako platidlo rímskej ríše.

VEĽKÁ MORAVA


Toto obdobie bolo naviazané hlavne na menu franskej a byzantskej ríše a z tohto obdobia sa našiel iba jediný nález v podobe Karolínskej mince z 9. - 10. storočia v Nitre. Na trhoch veľkomoravskej ríše sa však platilo železnými hrivnami, ktoré sa dali ako surovina ďalej spracovávať.

UHORSKÝ ŠTÁT

DENÁROVÉ OBDOBIE


Denáre v období 11. až 14. storočia slúžili len ako ozdoba, pretože svoju peňažnú funkciu stratili hneď na začiatku po ukoristení staromaďarskými bojovníkmi. Z tohto obdobia sa vyskytujú dva druhy mincí - denáre a oboly/poldenáre

GROŠOVÉ OBDOBIE


Za vlády uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou v období medzi 14. až 16. storočím, sa začali raziť prvé zlaté uhorské mince - dukáty, florény a groše o rýdzosti 23 karátov. Okrem zlatých mincí sa razili aj strieborné groše a drobné strieborné denáre a oboly.

TOLIAROVÉ OBDOBIE


Od roku 1553 sa začala pravidelná razba toliarov, ich dielov a násobkov. Okrem nich aj dukáty a drobné strieborné mince. Taktiež viaceré staré i nové mincové nominály ako násobky a diely zlatých dukátov a toliarov, groše, denáre, oboly, duariusy a polturáky.


Na naše územie sa okrem týchto vládnych mincí dostávali aj cudzie razby, pri príležitosti obchodov a politických udalostí. Na prelome 17. a 18. storočia sa do obehu dostalo aj núdzové platidlo pre obdobie krízy. Po jej skončení sa stiahlo z obehu a bolo opäť nahradené vládnymi mincami.


Významnou zmenou bolo zavedenie prvých papierových peňazí, vydaných Viedenskou mestskou bankou s názvom bankocetle.


PRVÁ ČESKOSLOVENSKÁ REPUBLIKA


Od vzniku republiky sa vláda snažila vytvoriť vlastnú československú menu a významným krokom k zavedeniu menového poriadku bol zákaz vlády rozmnožovať obeživo.


Až do 26. februára 1919 boli na území Československa rakúsko-uhorské platidlá. Hranice sa uzavreli a úrady začali rakúsko-uhorské bankovky kolkovať. Odvtedy boli platné iba okolkované bankovky Rakúsko-Uhorska.


Vláda však rozhodla, že platidlom sa stane nová formálna československá koruna, rozdelená na 100 halierov. Návrhy bankoviek urobili predovšetkým výtvarníci Alfons Mucha a Otakar Španiel. Vydala ich kremnická mincovňa, no kvôli nekvalitnej tlači a zlému zabezpečeniu ochrannými prvkami sa bankovky stali predmetom falšovania. Hľadali sa preto vhodnejšie spôsoby tlačenia v zahraničí.


Prvé "korunáčky" a desaťhalierovky začala kremnická mincovňa raziť v roku 1921 zo zlúčeniny medi a niklu. O štyri roky neskôr vyrazili prvú päťkorunačku. Odvtedy sa až do roku 1938 v Kremnici razili strieborné razby päťkorunáčky, desaťkorunáčky a dvadsaťkorunáčky. V rokoch 1932 - 1933 sa razila aj 25halierovka, zo zmesi niklu a medi V rokoch 1923 - 1939 a v roku 1951 vláda povolila razenie československých dukátov.



V dôsledku rastu cien haliere nižšej hodnoty postupne mizli a v roku 1992 bola už najnižšou mincou 10halierník. Po rozdelení na Česko a Slovensko sa mena rozdelila na slovenskú a českú.

Česko-slovenská koruna bola ustanovená zákonom 25. februára 1919 a stiahnuté boli okolkované rakúsko-uhorské bankovky. Tie sa vymieňali do júla roku 2020 za nové československé bankovky.


Po druhej svetovej vojne 1. novembra 1945 prebehla menová reforma, riešiaca problém kolovania mnohých platidiel a rôznych vojenských poukážok na území Československa. V ďalšej reforme na začiatku júna 1953 bola nová československá koruna menená v pomere 1:5 pri sume do 1 500 starých kčs. Vyššie sumy v pomere 1:50.

Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prebehla 8. januára 1993 menová odluka a Kčs zanikla.


Slovenská koruna bola oficiálnym platidlom na Slovensku až do prijatia eura 1. januára 2009.

17. januára 2009 bolo možné platiť už iba eurami.

A čo príde po eure?

27 zobrazení

© 2019 Finančné IQ